Dnes všetci, bez rozdielu na vek, považujeme internet za neodmysliteľnú súčasť každodenného života. To je taká veta na úvod, ktorá je každému úplne jasná, no či je to tak aj správne, to už každému úplne jasné nie je.
Stojím na takom bode, kedy sa naozaj nad tým reálne zamýšľam. Aké super bolo detstvo, kedy sme sa so sestrou, o 3 roky mladšou, nonstop hrali na doktorky, učiteľky, maminy a predavačky. Naopak moji bratia, o 10 rokov mladší, sa hrajú na futbalistov z Dortmundu a Barcelony, kde každý deň držia v ruke „gonzolu“, (aspoň dúfam, že sa to tak volá), a vyberajú najlepších hráčov, trénujú ich, striedajú, stavajú štadióny a pod. Myslím si, že to nie je zrovna najhorší pohľad tejto doby, sú aj oveľa horšie, kde sa deti vo veku od 10-15 hrajú všelijaké „strielačky“, ktoré podporujú násilie, nezáujem o okolitý svet, vytváranie predsudkov a atd., to beriem, no aj tak. Nepáči sa mi, že to tak je, že na tabletoch, mobiloch, počítačoch a neviem čom všetkom vie môj 11 ročný brat robiť oveľa lepšie ako ja teraz, nie ešte v jeho veku. Na jednej strane áno, je to taká doba, no všade čítam a počúvam len negatívne ohlasy. Od nás starších. Tak asi by sme sa nad tým mali zamyslieť.
Píšem to tak netradične, asi by som mala písať fakty a rozvíjať ich, no posledné dni rozmýšľam nad tým, ako nechcem, aby moje dieťa sa nonstop hrávalo hry, ako môj brat, aj keď sú aj oveľa horšie prípady, kedy deti sú naozaj celé dni a celé noci za počítačmi. Ako nechcem, aby moje dieťa jedlo iba pri rozprávkach z BabyTv, ako dvojročný chlapček, ktorého strážim. Ale ako tomu predísť? Sama viem, že keď ho neviem utíšiť a už nevládzem, tak ten televízor prosto pustím a vydýchnem si.
Myslím si, že sme obklopení internetom tak isto ako sme obklopení negatívnymi pohľadmi naň. Sama som s nimi stotožnená, no myslím si, že taká možnosť ako deťom zakázať používať „médiá“, je absurdná. Nepáči sa mi, že môj brat má v 11tich rokoch už tretí mobil, ja v jeho veku som nemala ani prvý. Nepáči sa mi, že hranie hier, natáčanie videí na youtube, pozeranie rozprávok a telefonovanie so spolužiakmi cez skype, je u neho každodenná realita, no zakázaním by som čo dosiahla?
Prednedávnom som sa rozprávala s kamarátom o tejto téme. Hovoril mi, že jeho deti budú môcť byť na internete len jednu hodinu denne a mobily mať nebudú. Moja prvá reakcia- Super nápad! Budú čítať, chodiť na krúžky, stretávať sa s kamarátmi na ihriskách, super! No potom som si spomenula na tých mojich dvoch krpcov.
Deti sú predsa najúprimnejšie bytosti na tejto zemi. Ako sa budú cítiť, keď všade okolo nich budú spolužiaci ukazovať na mobiloch nové hry, ktoré začali hrať, rozprávať sa o nových rozprávkach, filmoch, ktoré videli za poslednú dobu? Ako sa budú cítiť, keď im na to povedia, že oni prečítali dve knihy a boli na štyroch výletoch, keď ani jeden z tých spolužiakov to nerobil?
Nemôžem svoje deti predsa odtrhnúť od sveta médií, len preto, lebo chcem, aby čítali reálne knihy a hrávali sa na dvore, na ihriskách a aby hry na internete nepoznali. Je to ťažké, no rodičia to majú v tejto dobe ťažšie ako hocikedy predtým. Nemôžme predsa izolovať deti od všetkých ostatných rovesníkov, ktorí majú rodičov, ktorí výchovu riešia pustením rozprávok na internete alebo v televízii a potom sa čudujú, prečo keď si uvedomia, že na to, aby bolo dieťa všímavé, vnímavé a vedelo rozprávať, prejaviť sa a pod. sa mu musia venovať, tak ho už žiadne knižky a básničky nebavia, lebo predsalen tie videá sú zaujímavejšie.
Najlepším riešením je podmaniť si internet a stať sa jeho pánom. Deťom určiť stanovený čas pozerania rozprávok, ktoré sú poučné, krásne, deti sa pri nich niečo naučia a také isté aj hry. Myslím si, že hrami cez tablety sa veľa zmyslov u dieťaťa rozvíja, no len s mierou, prosím Vás, s mierou. Pre dieťa je rovnako dôležité čítanie rozprávok a hranie sa s kockami, autami, na ihrisku. Ukazovanie čo je čo, rátanie s prštekmi a podobne, nemôže to vidieť len v televízore a my budeme očakávať, že veď odtiaľ sa to naučí. Nenaučí. MY ho to musíme naučiť. VY! RODIČIA! ...
Tie staršie deti sa snažia zapadnúť v rôznych sociálnych skupinách na internete. Tiež to nie je zlé, dieťa potrebuje niekam patriť, no treba dávať pozor, čo zdieľa, s kým si píše a kto s ním túto skupinu tvorí.
Je dôležité sa s deťmi rozprávať. Poučiť ich, ako to vo svete chodí, ako to chodí v tom internetovom svete, vysvetľovať, no hlavne- POČÚVAŤ. Pomer rodičovského počúvania k rodičovskej reči by mal byť najmenej päť ku jednej. Hovorte minútu a počúvajte päť.
Komentáre
Zverejnenie komentára